Inštalácia  kogeneračnej jednotky   

Rozhodnutie o nasadení kogenerácie vychádzalo z možnosti maximálneho využitia vyrobeného tepla, čím sa ponúkali zaujímavé úspory ako v teple, tak predovšetkým v nákupe elektrickej energie. Teplo, vyrobené v kogenerácii, je možné na plavárni využiť celoročne na vykurovanie priestoru bazéna, prípravu teplej vody na sprchovanie a na ohrev bazénovej vody, cez zimu k tomuto pristupuje aj vykurovanie ostatných priestorov plavárne a kancelárií.

Z energetického auditu, spracovaného firmou ENAS Banská Bystrica, vyplynul návrh  vhodného výkonu kogeneračnej jednotky, ktorá bola do projektu  rekonštrukcie zabudovaná.

Kogeneračná jednotka bola uvedená do skúšobnej prevádzky 20.8.1997. V začiatkoch jej prevádzkovania sa objavovali problémy, ktoré bolo potrebné  postupne riešiť a odstraňovať. V neposlednom rade sa pod niektoré  prestoje podpísala aj neskúsenosť obsluhy.

Najvážnejšími technickými problémami, ktoré nepriaznivo ovplyvňovali stabilitu chodu jednotky  boli:

a)   V časti výroby tepla — silnejšie kotlové čerpadlá v paralelnej spolupráci kogeneračnej jednotky s kotlami spôsobovali jej  prehrievanie .

b)   V časti výroby elektriny — nerovnomerné zaťaženie fáz v elektrickom rozvode plavárne.

Vyriešením uvedených problémov sa postupne podarilo stabilizovať chod jednotky, zvyšovať jej časové využitie a   dosahovať nárast  prínosov.

V  nasledovnej Tabuľke č.2 sú uvedené základné informácie o prevádzke inštalovanej kogeneračnej jednotke za ucelené  roky 1998,1999 a 2000.

Z tabuľky je zrejmé, že po stabilizácii prevádzky jednotky v roku 1998 sa v ďalších rokoch dosahovalo vysokého časového využitia s čím súvisela zvýšená výroba elektriny aj tepla.

Zníženie priemerného výkonu v roku 2000 súvisí s dobudovaním automatického riadenia výkonu v závislosti  na odbere tepla z jednotky. Hoci došlo k zníženiu  priemerného výkonu, stabilizoval sa však chod jednotky predovšetkým v letných mesiacoch.

Bilancia výroby a spotreby elektrickej energie v krytej plavárni Banská Bystrica

Prevádzka krytej plavárne si vyžaduje výrobu tepla celoročne. Táto podmienka môže byť splnená :

a)   výrobou tepla v kotloch  ( v tom prípade je nutné celý objem potrebnej elektrickej práce nakúpiť)

b)   výrobou tepla v  kogeneračnej jednotke ( tu si dokáže podstatnú časť potreby elektrickej energie pokryť vlastnou výrobou ).

Kogeneračná jednotka inštalovaná v kotolni krytej plavárne v Banskej Bystrici bola, vzhľadom na potrebný tepelný a elektrický výkon, navrhnutá  pre paralelnú spoluprácu s kotlami a so zámerom dosiahnuť podstatného zníženia nákladov predovšetkým na elektrickú energiu. Výsledky z jej  prevádzky za posledné ucelené tri roky sú uvedené v tabuľke č.3.

Vďaka vysokému časovému využitiu vyrobila jednotka viac elektriny, ako bola ročná potreba na prevádzku krytej plavárne. Aj z tohto dôvodu bolo potrebné nakúpiť  z verejnej siete len necelých 9 % z celkovej potreby elektrickej práce. Navyše, napr. v roku 2000 bolo možné 32,3 % z celkom vyrobenej elektrickej energie predať do siete SSE, za čo získal prevádzkovateľ jednotky od SSE až  430 550.-Sk.

Nákladovosť prevádzky kogeneračnej jednotky

Na prevádzku kogeneračnej jednotky je potrebné nakúpiť množstvo zemného plynu, ktoré vychádza z technických parametrov jednotky (Tabuľka č.1). Technický stav jednotky je zabezpečovaný servisnou organizáciou TEDOM Slovakia Moldava nad Bodvou takzvaným servisným poistením. Je to mesačná platba servisu odvodená od množstva vyrobenej elektrickej práce. Súčasná sadzba 0,38 Sk/ kWh predstavuje servis zahŕňajúci kompletnú starostlivosť o jednotku (nástup do 24 hod., cestovné, vykonanú prácu, oleje, mazivá, filtre, všetky náhradné diely až po generálnu opravu vrátane).

V nasledovnej tabuľke č.4 sú uvedené náklady na nákup zemného plynu a servis v rokoch 1998, 1999 a 2000.

Zápornou nákladovou položkou je prínos z predaja elektrickej energie do siete SSE.

Takto získané náklady sú v ďalšom rozdelené podľa účinnosti výroby elektriny a tepla do položiek nákladov na elektrickú energiu a teplo a z toho sú vypočítané náklady na jednotku (kWhe a GJ).

Údaje platia pre prípad, že obe vyrábané médiá – elektrina a teplo – boli úplne využívané.

V tabuľke č.5 je uvedená alternatíva, ak by sa palivo v kogeneračnej jednotke využívalo: