Rozsah rekonštrukcie 

Odpadová voda priteká do vypínacej šachty, kde je možné v havarijných prípadoch odkloniť tok odpadových vôd mimo ČOV.

Za normálnych podmienok odpadová voda nateká do žľabu v novej strojovni mechanického predčistenia, kde sú osadené hrubé a jemné strojne stierané hrablice. Tieto hrablice zachytávajú nerozpustené znečistenie rozmerov väčších ako 6 mm. Zhrabky z oboch hrablíc sú lisované a dopravované do pristaveného kontajnera zhrabkov umiestneného mimo strojovní. Odhaduje sa, že na predmetnom zariadení sa ročne zachytí až 390 t znečistenia.

Následne je odpadová voda privádzaná na dva vertikálne vírové lapače piesku. Zachytený piesok z lapačov je odčerpávaný mamutkami do sedimentačnej nádrže, z dna ktorej je po sedimentácii vyhrňovaný závitovkovým dopravníkom do kontajnera na tuhý odpad za súčasného premývania.  Ročné množstvo zachyteného piesku by sa malo pohybovať okolo hodnoty 420 t.

Voda po lapačoch piesku nateká do pôvodného — rekonštruovaného lapača tukov, v ktorom dochádza k zachytávaniu kvapiek tuku. Odtiaľ je vedená do dvoch usadzovacích nádrží.

V usadzovacích nádržiach sa zachytáva sedimentovateľné znečistenie (primárny kal). Jeho produkcia by sa mala pohybovať na úrovni cca 1.150 kg sušiny za deň. Tento kal, vzhľadom na vysoké množstvo organického znečistenia v ňom obsiahnutého, je pri správnom nakladaní s ním zdrojom veľkého množstva energie. Predčsitená odpadová voda je následne prečerpávaná do anaeróbneho stupňa čistenia a primárny kal do vyhnívacej nádrže.

Proces biologického čistenia sa uskutočňuje v dvoch hlavných typoch nádrží:

• anaeróbne nádrže
• nádrž biologického čistenia

Organické biologicky rozložiteľné látky v rozpustenej, emulgovanej i suspendovanej forme sú rozkladané pomocou aktivovaného kalu, ktorého základ je tvorený vločkami zmesi baktérií spolu s ďalšími mikroorganizmami ako sú napr. nálevníky a vírniky.

Odpadová voda sa kontaktuje so zmesou aktivovaného kalu v anaeróbnej nádrži, kde sú vytvorené vhodné podmienky pre zvýšené biologické odstraňovanie fosforu. Aktivačná zmes preteká anaeróbnymi nádržami do anoxických zón nádrže biologického čistenia a následne do oxických zón, ktoré sú prevzdušňované tlakovým vzduchom. V anoxických a oxických zónach dochádza okrem odstraňovania organických biologicky rozložiteľných látok aj k zvýšenému biologickému odstraňovaniu dusíka.

Dosazdovacie nádrže DN1 a DN2 slúžia na separáciu biologicky vyčistenej odpadovej vody od kalu z aktivačnej zmesi privádzanej z nádrže biologického čistenia. Aktivačná zmes z nádrže biologického čistenia nateká do rozdeľovacej šachty pred dosadzovacími nádržami. Z rozdeľovacej šachty sú potrubia vedené zospodu do stredu každej dosadzovacej nádrže. Z aktivačnej zmesi privedenej do dosadzovacích nádrži sa oddelí kal, ktorý sedimentuje na dne a zároveň sa odsadí voda, ktorá odteká odtokovými žľabmi z dosadzovacích nádrží na terciárne dočistenie.

Kal je transportovaný späť na začiatok biologické stupňa čistenia, alebo ako kal prebytočný na zahusťovacie zariadenie. Množstvo prebytočného kalu vyjadrené v sušine je odhadované na cca 2000 kg za deň. Rovnako ako kal primárny, aj kal prebytočný je následne energeticky využívaný.

Vyčistená voda z dosadzovacích nádrží je dočisťovaná v objekte terciárneho dočistenia, kde je osadených päť bubnových filtrov. Bubnové filtre dočisťujú odpadovú vodu, ktorá odteká cez merné zariadenie do recipientu.

Ako už bolo vyššie spomenuté, kal je ďalej spracovávaný. Pre jeho ďalšie využitie je potrebné aby sa v čo najväčšej možnej miere zbavil vody. Primárny kal sa zahusťuje v usadzovacích nádržiach. Za týmto účelom je na výusti kalu z usadzovacích nádrží inštalované on-line meranie koncentrácie kalu, ktoré v súčinnosti s riadiacim systémom znemožňuje, aby do procesu vyhnívania bol dopravený s vysokým obsahom vody a tým zhrošoval energetickú bilanciu vyhnívania. Sekundárny kal je zahusťovaný strojne.

Takto zahustený sekundárny a surový (primárny) kal je privedený do vyhnívacej nádrže (fermetora). Tu je ohrievaný  na teplotu 38-40°C a dochádza k jeho stabilizácii. Na uskladňovanie vyhnitého kalu sa využíva existujúca kruhová uskladňovacia nádrž. Odvodňovanie vyhnitého kalu na sušinu cca 25% sa realizuje na odstredivke v strojovni odvodnenia kalu.

Pri procese fermentácie je odbúravaná organická sušina a vytvára sa bioplyn. Tento bioplyn sa akumuluje v plynojeme a slúži na výrobu tepla a elektrickej energie pre potreby ČOV. Na tejto ČOV je ako jednej z prvých na území SR inštalovaná kogeneračná jednotka TEDOM Cento 150 s tepelným výkonom 220 a elektrickým 140 kW. Predmetné zariadenie výrazne zvyšuje celkovú ekonomickú bilanciu prevádzky  ČOV.

Anaeróbna fermentácia kalov je technológia používaná na väčšine čistiarní odpadových vôd s kapacitou vyššou ako 10.000 EO. Energia získaná daným procesom sa využíva spravidla iba na ohrev samotného anaeróbneho reaktora, respektíve v zimnom období na vykurovanie prevádzakových priestorov. Pritom je preukázané, že pri správnom prevádzkovaní kalového hospodárstva, je možné, zvlášť mimo vykurovaciu sezónu, sa priblížiť takmer k energetickej sebestačnosti ČOV. Náklady na vybavenie ČOV Lučenec kogeneráciou tvorili menej ako  2% — tá z celkových nákladov stavby.

ČOV Lučenec  v priebehu 16-tich mesiacov získala úplne novú tvár. Z morálne i technicky zastaralej ČOV sa stala jedna z najmodernejších ČOV na území SR. Je to výsledok spoločnej práce  investorov, prevádzkovateľa a dovávateľských organizácií.