Pri zhodnocovaní možnosti inštalácie kogeneračnej jednotky na bioplyn, je potrebné poznať niektoré informácie, ktoré majú rozhodujúci vplyv na realizáciu uvažovaného zámeru. Ide predovšetkým o:
1. Vlastnosti bioplynu – sú základnou informáciou o vlastnostiach paliva, predovšetkým o jeho použiteľnosti z pohľadu škodlivých prímesí a tiež informácie o energetických vlastnostiach, teda o výhrevnosti. Dôležitými informáciami sú predovšetkým:
- obsah metánu (najlepšie celé zloženie plynu)
- stálosť kvality plynu
- obsah škodlivých prímesí
2. Produkcia bioplynu, možnosť uskladňovania do plynojemu – informácie o možnostiach a množstvách plynu
3. Dostupnosť rozvodu zemného plynu. Zvážiť, ktorý z nasledujúcich spôsobov prevádzky sa aplikuje:
prevádzka KJ len na bioplyn
kombinovaná prevádzka zemný plyn + bioplyn (prepínanie palív)
zmiešavanie bioplynu a zemného plynu
4. Požiadavky na funkciu kogeneračnej jednotky:
- paralelná prevádzka so sieťou (P)
- paralelná s možnosťou ostrovnej prevádzky (P, I)
- paralelná prevádzka s funkciou záložného zdroje (P, E)
5. Spotreba elektrickej energie v areáli ČOV, sadzba odberu elektrickej energie
Vlastnosti bioplynu
Vlastnosti bioplynu sú jedným zo základných parametrov, ktoré majú vplyv na využitie bioplynu pre pohon motora kogeneračnej jednotky. Niektoré vlastnosti bioplynu môžu uvažovaný zámer významne predražiť, alebo úplne znemožniť. Je preto nutné ku zhodnocovaniu vlastností bioplynu pristupovať veľmi zodpovedne. Pri hodnotení je potrebné poznať nasledujúce vlastnosti bioplynu:
1. Obsah metánu – obsah metánu v bioplyne sa pohybuje v rozsahu 55 až 65%. Za minimálnu hranicu obsahu metánu sa všeobecne považuje koncentrácia 50%.
2. Tlak plynu – pre spaľovaniu bioplynu v plynovom motore zodpovedá hodnota tlaku v rozsahu 1,5 až 10kPa.
3. Stálosť kvality plynu – ovplyvňuje predovšetkým stabilitu chodu jednotky a úroveň emisií škodlivých látok. Stálosťou kvality plynu sa rozumie stabilita zloženia (koncentrácia metánu) a stabilita tlaku plynu.
4. Obsah škodlivých prímesí (zlúčeniny síry, fluóru a chlóru). Tie môžu spôsobiť koróziu dielov sacieho traktu motora, ale tiež vnútorných dielov motora, prichádzajúcich do styku s mazacím olejom. V čističkových bioplynoch je obvyklý obsah sírovodíka. Limit pre jeho koncentráciu stanovuje výrobca motora a zvyčajne sa pohybuje okolo 1,5 g/m3 plynu. Okrem sírovodíka je potrebné zohľadňovať všetky zlúčeniny síry, ktoré môžu byť v bioplyne obsiahnuté (sírouhlík).
Schéma tvorby bioplynu na ČOV:
Schéma tvorby bioplynu v bioplynovej stanici poľnohospodárskeho podniku:
Rozdiely v prevádzke medzi kogeneračnými jednotkami na zemný plyn a bioplyn sú vyvolané predovšetkým obsahom škodlivých prímesí a vlastnosťami plynu. Predovšetkým sírne zlúčeniny môžu spôsobovať v sacích potrubiach motora vznik slabých kyselín, ktoré potom môžu spôsobovať koróziu niektorých dielov. Tak isto aj v spalinových častiach jednotky vznikajú slabé kyseliny, ktoré môžu vyvolávať koróziu.
Sírne zlúčeniny spôsobujú rýchlejšiu degradáciu mazacieho oleja motora a tým ovplyvňujú životnosť predovšetkým klzných častí motora. Týmto javom sa predchádza niektorými úpravami:
- použitie odolnejších materiálov v sacích a spalinových potrubiach
- použitie vhodných materiálov na klzné ložiská motora (materiály s minimom obsahu medi)
- použitie mazacích olejov s vyššou alkalickou rezervou
- úprava intervalu výmeny oleja (podľa vzorkovania)
Väčšie množstvo pretečeného plynu a obecne nižšie tlaky plynu kladú zvýšené nároky na tlakové straty a regulačné vlastnosti plynovej trate. Z tohto dôvody sa dimenzuje plynová trať (elektromagnetické ventily, nulový regulátor tlaku plynu) s väčšími svetlosťami a prípadne sa montuje zariadenie na reguláciu bohatosti zmesi.