Rozhovor o kogenerácii v meste Bardejov
O využívaní kogeneračných jednotiek v komunálnej energetike mesta Bardejov sme sa v roku 2001 porozprávali s Ing. Natáliou Banduričovou.
Spravbyt Bardejov je prvý komunálny výrobca tepla na Slovensku, ktorý zaradil do svojho systému kogeneračné jednotky na báze plynových spaľovacích motorov. Čo Vás vtedy viedlo k takémuto priekopníckemu kroku ?
Mesto Bardejov v spolupráci s prevádzkou tepelného hospodárstva Spravbytu s.r.o. Bardejov dlhší čas zvažovalo možnosť výstavby kogeneračného zdroja. Bola spracovaná štúdia, ktorá jednoznačne potvrdila progresívnosť tejto myšlienky. Garantom celej akcie bolo mesto Bardejov, ktoré si na realizáciu tohoto cieľa zobralo úver. Hlavnou myšlienkou bolo držať krok s pokrokom a racionálnejšie využívať ušľachtilé palivo.
Rozhodli ste sa pre tri kogeneračné jednotky TEDOM MT 400. Ako ste ich zaradili do systému a aké je ich využitie ?
Kogeneračný zdroj s výkonom 3 x 400 kWel bol uvedený do prevádzky 26. marca 1996. Z celkového výkonu je cca 40% výroba elektrickej energie a 60% tepla. Elektrická energia je využívaná čiastočne pre vlastnú spotrebu, ale nosnú časť výroby elektriny tvorí predaj do rozvodnej siete VSE, š.p. Vyrobené teplo sa využíva na vykurovanie 800 bytov, občianskej vybavenosti a na výrobu TÚV.
Aby bol kogeneračný zdroj využitý v maximálnej miere aj v letných mesiacoch, bol vybudovaný prepojovací teplovodný kanál k susediacej kotolni. Tým sme dosiahli, že v lete slúži táto kotolňa ako výmenníková stanica na prípravu a distribúciu TÚV, pričom teplo potrebné na jej prípravu je privádzané prepojovacím kanálom z kogeneračného zdroja. Takto sme dosiahli zásobovanie TÚV pre 2000 bytov.
Po piatich rokoch prevádzky už celkom určite môžete hodnotiť efektívnosť prevádzky. Aké dosahujete výsledky ?
Po piatich rokoch prevádzky kogeneračného zdroja sa prejavili rôzne nedostatky, ktoré pri príprave štúdie nebolo možné predpokladať. Inštalované kogeneračné jednotky využívajú lodné motory ČKD prerobené na spaľovanie plynu. Išlo o prototypy a neboli vyskúšané na spaľovanie zemného plynu, preto sa začali prejavovať rôzne závady, napríklad praskali hlavy valcov, po niekoľkých hodinách odchádzali zapaľovacie sviečky, rozdeľovače apod.
Aj napriek spomenutým problémom sme aj naďalej pokračovali v prevádzkovaní jednotiek. Po dvoch rokoch sa začala prejavovať efektivita a dostavili sa kladné výsledky.
Servis je rozhodujúcim činiteľom ovplyvňujúcim plynulú prevádzku. Ako ho zabezpečujete ?
Veľkú zásluhu na tom, že agregáty boli až na malé výnimky v činnosti, má servisná firma Tedom Slovakia s.r.o., s ktorou máme uzatvorenú servisnú zmluvu. Svojimi servisnými zákrokmi majú veľký podiel na množstve vyrobenej elektriny a tepla.
Niektorí prevádzkovatelia CZT stále pokladajú kogeneráciu za málo zaujímavú a uvádzajú rôzne dôvody, pre ktoré sa uplatneniu kogeneračných jednotiek bránia. Aký je Váš pohľad na perspektívu kogenerácie v komunálnej sfére ?
Mesto Bardejov ako vlastník tepelných zdrojov aj v tomto roku schválilo investičnú akciu rekonštrukcie kotolne, v ktorej budú inštalované 2 kogeneračné jednotky s elektrickým výkonom 2 x 140 kWel. Myslím, že táto skutočnosť svedčí o našom názore na kogeneráciu a vidíme v nej budúcnosť systémov CZT.
Aké sú základné bariéry v rozvoji kogenerácie v systémoch CZT ?
Energetické závody sú monopolným dodávateľom elektrickej energie. Tým, že vlastnia rozvodné siete sú aj rozhodujúcim činiteľom pri určovaní výkupnej ceny elektriny. Ďalším problémom je účtovanie výšky ceny elektriny pre vlastnú spotrebu. Ministerstvo financií SR rozhodlo, že do ceny môžu byť účtované náklady na spotrebu elektrickej energie vo výrobnej výške. Limitujúcim faktorom je aj maximálna výška ceny tepla na výstupe zo zdroja stanovená okresným úradom.
Čo na základe Vašich skúseností považujete za základné prednosti kogenerácie v systémoch CZT?
V súčasnej dobe je ťažko hovoriť o prednostiach kogenerácie. Opierame sa len o analýzy, ktoré plne podporujú kogeneráciu. Aby v budúcnosti bolo zavádzanie kogenerácie do systémov CZT zaujímavé pre vlastníkov a prevádzkovateľov zdrojov, je potrebné zo strany štátu viac ústretových krokov a to vo forme podporných programov. Zo strany energetických závodov by mal nastať pozitívnejší pohľad na takto získanú elektrickú energiu a ponuka vyššej výkupnej ceny.
Tento rok vo vašich kotolniach pribudnú ďalšie kogeneračné jednotky. Určite ste pri príprave tejto inštalácie uplatnili získané skúsenosti. V čom bude tento projekt iný v porovnaní s predchádzajúcou aplikáciou kogeneračných jednotiek ?
Pri projektovaní ďalšej kogeneračnej kotolne sme zvažovali rôzne alternatívy pre veľkosť kogeneračných jednotiek. Najefektívnejšou a najekonomickejšou sa stala alternatíva, kde veľkosť kogeneračných jednotiek bola prepočítaná na potrebu množstva tepla pre výrobu TÚV v letných mesiacoch.